KOĽKO REČÍ VIEŠ…
… toľkokrát si človekom. Ale čo keď nechcem stráviť v jazykových školách večnosť? Chcem ovládať reč, ktorou sa dohovorím všade a precestujem s ňou pohodlne celý svet. Jeden jazyk, ktorý sa ľahko naučím a využijem ho na každom kroku. Existuje však?
Kedysi to bolo jednoduché. Kto pokračoval v štúdiu po základnej škole, učil sa latinu. Niežeby si ju vybral, ale jednoducho musel. Latinou sa potom dohovoril v civilizovanom svete (do toho necivilizovaného sa necestovalo). Dodnes sa síce latina využíva v medicíne, histórii, biológii a iných vedách, ale že by som sa mohla v cudzej krajine latinsky opýtať na cestu? Jedine možno vo Vatikáne…
Je fakt, že som na žiadnu konverzáciu na cesty v latine ešte nenarazila. Pritom príručky so základnými frázami sú fajn, rovnako ako rýchlokurzy pred výletom do zahraničia. Človek si potom nepripadá taký bezmocný a zraniteľný. Ja sa však nevzdávam svojho odhodlania naučiť sa jeden univerzálny jazyk dôkladne.
Má to angličtina nahnuté?
V rozmanitej spoločnosti to s univerzálnou rečou také jednoznačné nie je. Na svete je viac než 7-tisíc jazykov, ale podľa predpovedí UNESCO hrozí polovici z nich zánik. Niektorými totiž hovoria len malé skupiny ľudí a veľa jazykov dokonca nemá ani písanú formu. Hneď ako zomrie posledný človek, ktorý daným jazykom hovorí, jazyk zanikne. Ľudia prestávajú používať jazyky aj preto, že sa nimi nedohovoria napríklad na úradoch. Z toho plynie ponaučenie – mala by som si vybrať zástupcu z druhej polovice, ktorá prežije.
Ešte pred sto rokmi bola najdôležitejším medzinárodným jazykom francúzština, ktorú nahradila angličtina. Ale pozor, viac ľudí na svete hovorí čínsky alebo španielsky. Má zmysel sa teda učiť anglicky, keď priamo v Anglicku a Walese je druhým najrozšírenejším jazykom poľština? Nie je angličtina tiež na ústupe? Je pravda, že má obrovskú slovnú zásobu (až 990-tisíc slov). Nie je už však príliš obsiahla na to, aby si udržala pozíciu svetového jazyka číslo 1?
Španielčina je veľmi uhovorená
Napríklad reč Taki Taki má len 340 slov a jednoduchú gramatiku. Tá by sa mi učila dobre. A nielen mne. Ibaže o nej skoro nikto nevie, pretože ňou hovorí len toľko ľudí, koľko ich žije v Brne, druhom najväčšom meste Českej republiky. Španielčina je rozšírená, ale rovnako ako japončina zbytočne uhovorená. Veľa sa toho narozpráva, ale málo sa toho povie. Pritom čínština, naopak, dokáže pár slovami podať veľa informácií.
Plán nevyšiel
Napríklad v Papue-Novej Guinei sa rozpráva 820 jazykmi a v Indii používajú nielen 780 jazykov, ale dokonca aj 66 rôznych druhov písiem. A ja mám nájsť spoločnú reč pre celý svet? V bývalých krajinách ZSSR sa bez ruštiny nezaobídem. V Afrike vedie francúzština a Južnú Ameriku si pol na pol rozdelila španielčina s portugalčinou. Ani v Európe to však nemám s angličtinou isté. Ukrivdení Francúzi ju dodnes ignorujú a Taliani so Španielmi cudzím jazykom nefandia vôbec.
Evidentne nie som prvý, kto hľadá globálny jazyk. Keď však moji predchodcovia žiadny nenašli, vytvorili si ho. Tak vzniklo pred 127 rokmi esperanto. Teraz ním hovoria až 2 milióny ľudí, zatiaľ čo angličtinu používajú asi 2 miliardy, takže víťaz minisúboja je zrejmý aj pre zlého počtára.
A čo znaková reč?
Nie je univerzálnym dorozumievacím prostriedkom znaková reč? Tú predsa používajú nepočujúci po celom svete. Omyl! Strýko Google mi prezradil, že síce existuje medzinárodný znakový jazyk, ale veľa nepočujúcich ho neovláda. Je to ako s hovoreným slovom – Slováci znakujú inak než napríklad Nemci.
A potom tu máme špeciálnu reč tela, ktorú používajú počujúci po celom svete. Reč „rukami nohami“ je síce medzinárodná, ale jej vyjadrovacia schopnosť nie je príliš presná. Navyše je časovo náročná a fyzicky vyčerpávajúca. Skoro by som ju prirovnala k hodine telocviku. Ale uznávam, že aj mne už zachránila „život“, keď som upratovačke v Taliansku vo veľkom zhone vysvetľovala, že sa minul toaletný papier…
Jazyky u nás doma
Prehodím výhybku a dám si skromnejší cieľ. Zameriam sa na Slovensko. V minulosti nám vnucovali nemčinu, potom ruštinu a teraz angličtinu. Ale aký jazyk je u nás naozaj potrebný? Z pohľadu turistického ruchu to určite bude zmieňovaná trojka. V pohraničných oblastiach sa obyvatelia dohovoria aj poľsky, maďarsky či ukrajinsky. Väčšina obyvateľov nemá problém s češtinou. Obe reči sú si podobné a v rokoch spoločného štátu boli úradnými jazykmi. Slovenčina je podobná aj srbčine, chorvátčine či slovinčine, ale bez obojstranných základných znalostí sa ľudia nedorozumejú.
Internet: čínština doháňa angličtinu
Najpoužívanejším jazykom na internete je angličtina nasledovaná čínštinou. Tretie miesto drží španielčina. Asi sa naozaj začnem učiť reč Jamesa Bonda. Angličtina je pre nadnárodnú komunikáciu dôležitejšia než španielčina a bude jednoduchšia než čínština. Ale kto vie? Možno tak, ako prarodičia výborne ovládajú ruštinu, no z angličtiny majú husiu kožu, budem raz oslňovať angličtinou a s tichým obdivom sledovať vnúčatá, ako sa v škole učia čínsky.
Vybrané. Čo ďalej?
Voľbou jazyka sa moje pátranie nekončí. Už neriešim, čo sa učiť, ale ako sa učiť. Poučená predchádzajúcimi neúspechmi zo školy viem, že nie každá metóda ma cudzí jazyk naučí. Dodnes viem spamäti vymenovať zoznamy nemeckých predložiek, ale nemecky som vlastne nikdy poriadne nevedela. Nachádzam porovnanie, ako sa vyučujú jazyky na severe a juhu Európy. Severu to ide, juh v tom veľmi pláva (teplé Stredozemné more nehrá rolu).
Sever proti juhu
Juh učí jazyky po starom, rovnako ako sa učila latina. Bifľujú sa zoznamy slovíčok a gramatických pravidiel (to sú tie moje nemecké predložky). Lenže tradičná metóda bez trstenice už nefunguje. Ak sa učiteľom podarí napchať žiakom do hlavy encyklopedické znalosti, neznamená to, že ich žiaci vedia použiť.
Medzi kritikov patril už mysliteľ, filozof a spisovateľ Jan Amos Komenský, a preto obmedzil strohé šprtanie a vyučoval latinu s dôrazom na aktívnu prax. Sám vytvoril učebnicu s rozšíreným obrázkovým sprievodom. Na severe sa študenti v jazykoch zdokonaľujú „tak nejako prirodzene“. Namiesto bifľovania z učebníc používajú originálne texty a nahrávky v cudzom jazyku, či už sú to recepty, novinové články alebo pesničky. Na hodinách veľa rozprávajú, hrajú scénky a pritom sa učia jazyk používať.
S južnou metódou mám osobné skúsenosti. Nefungovala! Skúsim teda severný variant. Vlastne to nie je jedna jediná metóda, ale princípy, na ktorých sú konkrétne výučbové postupy založené.
V 21. storočí už ani nie je nutné dochádzať do jazykovej školy. Veľa kurzov prebieha on-line a pomaly, ale isto, sa pri výučbe využívajú aj smartfóny a tablety. Nespornou výhodou je časová sloboda a nezávislosť.
Azda éra čínštiny nepríde veľmi skoro, aby som svoju voľbu neľutovala.
Pripravila: Hana Dragounová
Odkaz na časopis - článok nájdete na strane 62